Banky sa dopúšťajú rovnakých chýb ako v minulosti. A čím rýchlejšie bude hospodárstvo rásť, tým ťažšie sa budú nevyhnuté reformy presadzovať. Napísal to v komentári k súčasnému stavu nemeckej a svetovej ekonomiky nemecký denník Die Welt.
Podľa komentára stačí sa len pozrieť na slovník ekonómov, a hneď je jasné, že sa nálada od základu zmenila. Zabudlo sa na výraz „vaňa“, ktorý mal opticky predstavovať pomerne prudký pokles ekonomiky, potom dlhé obdobie stagnácie na nízkej úrovni, a napokon jej rast. Teraz sa ako symbol vyjadrenia situácie používa písmeno V – prudký prepad, prudký rast ekonomík bez obdobia stagnácie.
Neuplynul ani rok odvtedy, čo vlády miliardovými balíkmi zachraňovali ekonomiky a najmä bankový sektor. V Nemecku dosahuje suma vyčlenená na záchranu bánk 500 miliárd eur (15,06 bilióna Sk). Šrotovné sa stalo nemeckým exportným artiklom. Úrokové sadzby centrálnych bánk sú už také nízke, že už nižšie byť nemôžu.
Netreba, aby sme klamali sami seba. Rozpočtová a peňažná politika vlád zostáva v krízovom stave aj napriek tomu, že niektoré kvietky konjunktúry všeličo zakrývajú. Na jednej strane je to dobré, lebo sebaistota je naliehavo potrebná; na druhej strane sa s touto situáciou vynárajú problémy, ktoré v minulých mesiacoch viedli ku katastrofe a teraz sa dostávajú do pozadia. Ak sa nič nezmení, začne sa pripravovať pôda pre ďalšie krízy.
Jasné dôkazy o tom podáva finančná sféra. Ceny akcií a surovín znovu dynamicky rastú. Úverové ústavy ako Deutsche Bank opäť dosiahli miliardové zisky. Avšak mechanizmy, vďaka ktorým sa k nim dopracovali, zostali tie isté ako pred krízou. Investičné banky v prvom polroku vytvorili veľkú časť ziskov rizikovými investíciami. A na riziká sa orientovali programovo. Využívali najmä štátne obligácie, o ktorých sa vie, že sú veľmi rizikové a nezaručujú dlhodobý úspech.
Znovu začali prudko rásť aj odmeny bankárov. Vysoké bonusy vraj potrebujú banky na to, aby získali najlepšie mozgy sektoru, ktoré úverovým ústavom zabezpečia rýchly a tučný zisk. Britský bankový regulačný úrad tento týždeň oznámil, že uvoľňuje predpisy pre výšku bonusov bankárov, lebo v opačnom prípade by sa zhoršila konkurencieschopnosť bánk krajiny. Jedinou nádejou na pokračovanie v kurze sú veľmi ostré slová o bonusoch amerického ministra financií Timothyho Geithnera, ale aj tie nezostanú zrejme ničím iným len verbálnymi hrozbami.
Centrálne banky musia dokázať, že sa poučili z predchádzajúcich chýb. Nízke úroky boli celkom isto správnym receptom na boj s krízou. Ale súčasne vytvárajú aj nové stimuly pre výstrelky na finančných trhoch. V sektore štátnych obligácií, na akciových trhoch alebo v obchode so suroviny sa formujú nové bubliny. Otázkou je, či centrálne banky na celom svete budú mať dosť odvahy, aby zvýšili úrokové sadzby, keď sa hospodárstvo stabilizuje. Denník o tom pochybuje a dodáva, že sa súčasná finančná a hospodárska kríza končí prirýchlo na to, aby sa vypracoval spoľahlivý systém, ktorý by mal preventívny protikrízový účinok.
Nemecko je pred parlamentnými voľbami, ktoré sa uskutočnia v septembri. Nová spolková vláda, ktorá sa po nich vytvorí, by mala pokladať za svoju prioritu presadzovať v zahraničí reformy finančných trhov a doma by malo byť jej úlohou dosiahnuť to, aby sa prebytok zahraničného obchodu viac prejavil pri podpore hospodárskeho rastu. V minulosti to bolo totiž tak, že ťažko zarobené miliardy, ktoré priniesli nemeckí exportéri, premrhali malé nemecké krajinské banky investíciami do „cenných“ papierov amerických hypotekárnych ústavov.
Informoval o tom nemecký denník Die Welt.
(1 EUR = 30,1260 SKK)
0